Rodina-úvaha

Mnoho detí si nemôže s láskou v srdci povedať: "Moji rodičia ma naozaj skvele pripravili do života. Dali mi všetko, naučili ma, ako nájsť ten správny smer." Nie, toto skutočne nemôžu povedať deti, ktoré po príchode domov čaká prázdny byt. Deti, ktoré sa nemajú kam vrátiť, lebo nemajú domov. Deti, ktoré sú odstrkované, odmeitané a smutné. Smutné? Ako môžu byť smutné? Veď rodičia od rána do noci drú aby im pripravili krásnu a bohatú budúcnosť. Chodia domov unavení, bez chuti komunikovať, bez náznaku záujmu o úspech či neúspech dieťaťa. No ono sa nepochváli samo. Ani si samo nevysvetlí, ako sa vystríhať nesprávnych krokov. To musí urobiť láskavá mamina náruč a hrejivé otcove slová. Rodičia si neuvedomujú, že ich deti potrebujú lásku, objatie a pozornosť. Keď sa rodičia vrátia z práce, mali by sa svojich detí opýtať ako strávili deň, ako sa majú, ale mnohí rodičia po návrate z práce len kričia, že je všade neporiadok a že všetko musia robiť sami. Rodičovská láska patrí k tým najkajším citom na svete, a práve preto by ju malo pocítiť každé dieťa. Myslím si, že každé dieťa na tomto svete by malo mať právo poznať rodičovskú lásku, aj keď nie vždy je to možné.